Váľacia dovolenka alebo chlapi to vždy skazia!
Konečne leto! Konečne poriadna dávka slniečka! Už mesiac dopredu sme sa s babami tešili, ako vyrazíme na „rodinnú“ dovolenku do Chorvátska.
Katka, ja aj Martina sme milovníčky slniečka a medzi naše prednosti patrí schopnosť stráviť celý týždeň (aj dlhšie!) na lehátkach pri vode. Pojedanie ovocia, čítanie knižiek a táranie – ťažko by nám v tejto disciplíne niekto mohol konkurovať.
To sa však rozhodne nedá povedať o našich partneroch. Katkin manžel – Brian – je Ír. Pehavý, ryšavý a slnko má rád len v Metaxe. Pavol od Martiny je blondiak, ktorý sa spáli skôr, než na neho dopadne prvý lúč. Môj muž Peter je opačný extrém. Opálený je po prvom dni a po zvyšok týždňa nás tým štve. Bez toho, aby pre to čokoľvek urobil, je ako černoch. Čo on ale neznesie, je ležanie na pláži dlhšie než 1 hod./deň. Nás – ženy slnka – označuje za „vorvane“ – tí vraj si tiež lebedia v povaľovaní. Vyraziť teda v tomto zložení za morom a opaľovačkou je naozaj oriešok.
Rozhodli sme sa pre ostrov Brač
Úžasné pláže, čisté more a žiadne obrie letoviská. Idylka! Náš cieľ bolo mestečko Bol.
Tešili sme sa s babami na vyhlásenú pláž Zlatni rat, ktorú chalani prirovnali k istej časti dámskeho prirodzenia. Nakoniec sme sa ale, kvôli ich požiadavke na tieň, museli uchýliť kúsok stranou. Apartmán takmer pri mori a neďaleký obchodík so všetkým nevyhnutným (melóny, rakija, toaletný papier) boli dokonalou kombináciou pre začiatok perfektnej dovolenky.
Na raňajky čerstvé bagety, na obed melón a na večeru morské plody v reštaurácii na promenáde. Prvý deň bol doslova snový.
To by ale nebola správna dovolenka, keby sa niečo nepo…
Už druhý deň sa nám náš plán romantického odpočinku v pároch začal trochu „trhať“. Môj muž ráno vyhlásil, že už má pláže dosť a že ide na výlet. „Ahoj večer“ lúčil sa s batôžkom na chrbte a vyrážal. Pavol pristal, že keď ho teda poriadne natrieme, skúsi sa sfarbiť do hneda s nami, aby si vôbec niekto všimol, že bol pri mori. Brian ho označil za blázna a zostal v tieni s melónom, čo mal byť pre všetkých na obed.
Ako správni plážoví vorvani sme zaspali
Prebudila nás Martina a jej zdesené: „No, tak to bude bolieť! „Ukazovala na Pavlov červený chrbát. Faktor, zdá sa, nebol dostatočný. Pavol už pri prvom pohybe zastonal. Rozhodli sme sa vziať ho na izbu s tým, že mu urobíme jogurtové zábaly (tie pôsobia priamo blahodárne, keď pri sebe nemáte Panthenol). Po ceste sme si kúpili melón, pretože Brian ho stihol celý zjesť, kým sme spali. Ešte sme na odchode zlostne precedili medzi zubami: „Dúfame, že sa z toho po.“
Keď sme Pavla dostali na izbu a chceli mu chrbát natrieť jogurtovým faktorom, zistili sme, že už žiadny nemáme. Brian musel posledné dva zjesť na raňajky. Katka len pretočila oči – už vedela, čo ho čaká.
Netrvalo dlho a Brian dobehol s príšerným výrazom v tvári. Bol červený až za ušami, ale nie kvôli slniečku. Zavrel sa na záchode a do večera sme o ňom nevedeli. Katka nám potom (tajne samozrejme) prezradila, že ho to prepadlo, keď si bol zaplávať. Vraj už nikdy NIKDY nebude jesť melón a nenávidí ho.
Môj hrdina dorazil k večeru. Mobil so sebou samozrejme nemal, takže posledné dve hodiny už som stresovala. To, že bol od hlavy až po päty zaprášený a špinavý, ma neprekvapilo. A vlastne ani to, že má nohu zodranú do krvi. Bola to posledná kvapka dňa.
Všetkých sme ich naložili do auta a zaviezli k doktorovi
Brian dostal prášky na upokojenie žalúdka. Petrovi sestrička vyčistila odreniny a zakázala kúpanie. Najhoršie dopadol Pavol, ktorý dostal kapačky, pretože spálenie bolo naozaj veľké a bolo treba hydratovať.
Ďalší deň sme podľa pravidla, že tretí deň je kritický (chlapci to stihli už druhý deň – proste rekordmani) zostali v okolí apartmánu. S babami sme pozisťovali, čo je kde k videniu, kam sa dá na výlet alebo prechádzku. Bolo jasné, že s chalanmi to už na pláž moc nevyzerá.
Na Brači je našťastie veľa zaujímavých miest, takže sme vyrazili na Vidovu Goru – najvyššiu horu ostrova. Výhľad je tam fenomenálny!
Úžasnou pamiatkou je tiež skalný kláštor Blaca. Múzeum zbraní chlapcov priamo nadchlo a my sme sa kochali hvezdárňou s obrovským teleskopom.
Objavili sme tiež parádnu piesočnú pláž menom Lovrečina. Má tak pozvoľný vstup do mora, že človek musí ujsť niekoľko desiatok metrov, aby mu voda siahala aspoň po pás. Perfektné miesto na vodné radovánky. Zhodli sme sa, že až budeme mať deti, tak tu to pre ne bude doslova raj.
Nakoniec týždeň voľna utiekol ako voda. Síce sme sa nevrátili hnedé ako kakao, ale videli sme toho z Chorvátska viac ako za posledné tri roky dokopy.
Ležať na pláži a nechať sa prehrievať slniečkom je dokonalé dobitie energie, ktorého sa určite nevzdáme, ale museli sme uznať, že to poznávanie krás ostrova Brač bolo ešte o niečo zaujímavejšie.
Apartmány Ocean, Bol – ostrov Brač
